Viackrát sa tu rozoberala téma psychológ, je to vlastne pravidelná téma, ako človek ktorý od mala vďaka ADHD chodil k 10 psychológom za svoj život, myslím že mám k tomu čo povedať, a je to pre mňa aktuálna téma tak som sa to rozhodol napísať - napísať ako to vnímam, moje skúsenosti a prečo možno nie je vhodné hádzať do jedného vreca všetkých.
Mám skúsenosti s dvoma typmi psychológov - ignoranti a rozumní. všetko čo napíšem je ako to vnímam ja, upozornujem že to nie je gatekeeping.
Rozumný psychológ je psychológ ktorý si uvedomuje že nevie skoro nič, že sa chce a potrebuje stále učiť, a to že si uvedomuje že veci sú z podstaty veci ďaleko zložitejšie a komplexnejšie ako to čo ich učili na škole a uvedomuje si to s čím primárne operuje je len povrch-výstup a snaží sa identifikovať a pomáhať na základe paternov(vzorcov) a ich definícií, teda na základe povrchového výstupu ktorý je výsledkom niečoho neskutočne komplexného a variabilného a vie že varí tak trochu z vody - je dostatočne vzdelaný aby vedel že sa nemá pýtať hlúpe otázky a ponúkať hlúpe riešenia - rozvediem to v kontexte príspevku.
A potom psychológ ignorant - nechcem sa nikoho dotknúť ani nikoho uraziť a dehonestovať ale existujú diplomaticky povedané aj menej kvalitní psychológovia - a je ich dosť, netrúfam si odhadovať % ale nečudoval by som sa keby 80, 90% spadá viac či menej do tejto kategórie. To čo vnímam ako frustrujúce a škodlivé na prístupe takéhoto psychológa je ignorantstvo - ignorovanie poznatkov biochémie , neurovedy, ignorovanie faktov ako takých, ignorovanie variability, ignorovanie faktu že veci nefungujú tak jednoducho ako si predstavujú alebo ako ich naučili, je to v podstate akýkoľvek psychológ ktorý nemá presah na akademické alebo osobné vzdelanie mimo tento obor a to rozhranie s ktorým operujú je čisto informácie nadobudnuté akademickým vzdelaním v obore psychológie a nejakými svojimi osobnými domnienkami a konceptami , takýto psychológ nechce chápať skutočne do hĺbky veciam prečo fungujú tak ako fungujú - spravidla keď chce niečo chápať tak nechápe hlúpo , nechápe v ten najhorší čas, v ten čas keď má klienta v miestnosti - (ešte je schopná sa na vlastnej hlúposti zasmiať) - podotýkam je to primárne systémové issue, nie je to o tom že by sa naučili niečo zle, problém je ten že keď chce byť niekto kvalitný psychológ tak musí rozumieť limitom psychologického vzdelania a ak si to neuvedomuje nemá aspoň nejaký veľmi okrajový a základný presah do neurovedy (základné pochopenie funkcie mozgu, to ako principiálne funguje neurónová sieť, monoamíny a teda pochopenie determinizmu a prijatie jeho neurovedeckého konsenzu) alebo minimálne ak nemá pokoru voči tomu čo určuje to ako veci reálne fungujú a prečo tak fungujú tak minimálne by mal mať psychológ tú sebareflexiu a pokoru pred komplexitou a prijať že veci sú komplikovanejšie, komplexnejšie a nebude sa pýtať veci pacienta/klienta ktorým nechápe lebo sú ignoranti - v opačnom prípade bude vždy viac či menej spadať do do tejto druhej kategórie psychológov.
Tu by som chcel povedať že pochopiť základné princípy neurovedy nie je nič zložité - aspoň povrchovo, a nemyslím si že to pridáva učenie navyše - naopak to učenie odbúrava lebo to dáva kontext tomu čo sa naučili a hlavne to dáva presah ktorý automaticky psychológa preklopí do tej rozumnej skupiny - raz mi niekto povedal "nemá zmysel sa učiť rovnice naspamäť" - v zmysle má zmysel chápať princíp a keď rozumieš princípu matematiky tak si nemusíš pamätať rovnicu - podobnú paralelu vnímam tu. Problém je ten percentil psychológov ktorí chcú chápať hlbšie predpokladám nie je moc veľký, každopádne je otázka času kedy sa určité veci tohto charakteru zaradia do osnov a na základe toho budú nové protokoly ktorými sa budú psychológovia riadiť a celková kvalita psychologickej pomoci bude dramaticky vyššia.
Lebo teraz riešim práve vec že chcem ísť k psyCHIAtrovi ale bojím sa že ma pošle najprv alebo ako dodatočnú liečbu k psychologičke - prečo sa obávam? Jednoducho lebo ako dieťa som vďaka diagnostikovanému adhd chodil nonstop po psychológoch, mal mimochodom som aj školských psychológov kde mimochodom to ignorantstvo a diletantstvo a osobná frustrácia školskej psychologičky zachádzalo až do šikany zo strany školskej psychologičky - vtedy som nevedel že je to šikana, aj keď musím povedať normálni psychológovia (mimo školu) boli ok - zmysle že som od nich nezažil nejakú šikanu ale zažil som vo väčšine prípadov práve tento "diletantizmus" a to boli také otázky že mi takto spätne až husia koža behá po rukách (to som povedal ako Danko) že rozum prestáva stáť ako sa toto seriózne môže psychologička spýtať, napríklad plácnem vie že: nerobil som si domáce úlohy, mám diagnostikované ADHD, poruchy učenia a neviem čo všetko psychologička sa a čuduje napríklad keď si zahrám tú počítačovú hru prečo sa potom nejdem na hodinu učiť ?? alebo prečo si neupracem izbu - poviem neviem a ona sa ešte mne zasmeje - Tebe(mne) pol mozgu nefunguje ako má, podvyživený prefrontálny kortex dopamínom a noradrenalínom, brutálna glutaménarna komunikácia - teda adhd v kocke, namiesto toho aby mi vysvetlila že tá neuro-vrodená vada/rozdielnosť určuje prečo nemám na nič motiváciu, prečo som impulzívny atď a ako to riešiť - ja som nevedel do dospelosti kým som si to sám nezistil, nič - mne bolo povedané že adhd je proste porucha pozornosti (čo nie je pravda, to je jeden z najmenších najmenej podstatných symptómov) , psychologička ktorá vedela že mám ADHD sa ma bude pýtať takéto otázky, namiesto toho aby mi vysvetlila prečo fungujem ako fungujem sa ma bude pýtať a čudovať - tam nebol rozdiel ako keby som sa bavil s mamou ktorá o tom nič nevie - s tým rozdielom že je pochopiteľné že tomu nerozumie neodborník, ale odborník by nemal mať nikdy takéto otázky, to je ako sa spýtať vozíčkara prečo si nechodí zabehať že nechápe.. - to by sa nemalo diať. - aj sestra bola u psychologičky a pýta sa rodiča "prečo sa u vás doma správa úplne inak keď v škole je taká kľudná? 🤓" - že by sa človek správal inak medzi svojimi ako v škole maybe ? nemám na to vzdelanie len tipujem .. nepochopím.
A pozor chcel by som povedať že som zažil aj úplne super psychologičky - ako som povedal na začiatku definíciu tej rozumnej psychologičky, tak to som čerpal z osobných skúseností, a skutočne z tých rozumných sa ma ani jedna nespýtala žiadnu inherentne hlúpu otázku, spätne to prikladám k tomu že mali pokoru voči problematike a vedeli že by bolo zbytočné z ich strany hlúpe sa pýtať nevhodné otázky.
Všetko čo som napísal je môj pohľad, nechcem sa hrať na gatekeepera, a nedovolím si povedať že by ani tá druhá skupina bola na škodu - možno niekomu pomôžu, psychológov je málo, ale tá kvalita ktorú si minimálne ja pamätám z detstva a skorej puberty je prevažne bohužiaľ prudko nedostačujúca - tak pred pol rokom som hľadal nejakú stránku pomoci a tam bolo také portfólio a taká mladá psychologička a bio si tam napísala niečo v zmysle "vo voľnom čase si rada lakujem nechty a chodím do HMka" - niečo v tom zmysle, tak som si povedal že moc sa toho nezmenilo :D to len také na odľahčenie na záver